Postihne ma trest boží?

Autor: Katarína Prékopová | 25.8.2014 o 15:15 | (upravené 26.8.2014 o 13:53) Karma článku: 8,43 | Prečítané:  1762x

Čo sa stane, keď duchovný poruší zákon? Nič, lebo to je kňaz a myslí si, že sa naňho svetské zákony nevzťahujú. A keď zistí, že je to náhodou trochu inak, tak nehľadá, ako by chybu napravil a prevzal zodpovednosť, ale hľadá toho neverca, bonzáka, toho hnusného a zlého človeka, čo do kostola nechodí a jeho chybu objaví, a rozmýšľa, ako by tohto zlosyna nemal minúť zaslúžený trest. A vymýšľa, ako by zodpovednosť zhodil na plecia veriacich. Lebo veď on je svätý. On predsa nebude žiadať nejaké povolenia, vypisovať kadejaké žiadosti a ani platiť žiadne poplatky. Lebo vie, že od tých je jeho cirkev oslobodená. A už tobôž nie pokuty. Tie sú pre veriacich.

I stalo sa v Krásnohorskom Podhradí. Niekto si povie: zas u nich? Mali by sme byť zvyknutí, na kauzy, pohromy, pozornosť médií. Ale na pozornosť, zvedavosť a túžbu informovať u redaktora miestnych novín časť ľudu zvyknutá nie je. A zrejme už ani nikdy nebude. Na to si musím (akože ja - amatérsky redaktor) zvyknúť. Dobre, povedzme, že pochopím. Na čo si ale nezvyknem, sú vyhrážky, zakaždým, keď sa vyskytne niečo dôležité, nad čím by sa ľudia mali zamyslieť a z čoho by sa mali poučiť, nad čím by sa mali pozastaviť. A už tobôž nie na vyhrážky a citové vydieranie od duchovného. (Že on odíde a nechá napospas farnosť bohviekomu. A mňa zastihne spravodlivý hnev farníkov.)

Ale po poriadku. Kostol Všetkých svätých v Krásnohorskom Podhradí patrí miestnej farnosti rímskokatolíckej cirkvi a stále sa využíva na bohoslužby, nejde o kostolik, očumovaný turistami. Podľa niektorých záznamov pochádza zo začiatku 14. storočia. Je národnou kultúrnou pamiatkou a nachádza sa na úpätí kopca, na vrchole ktorého sa týči ďalšia – hrad Krásna Hôrka, takže je aj v jej ochrannom pásme.

V 15. storočí a následne aj koncom 16. storočia prešiel tento gotický kostol zmenami, potom bol, počas tureckých vojen poškodený a následne, v roku 1787 klasicisticky prestavaný. Vďaka grófovi Dionýzovi Andrássymu bol v roku 1895 opäť opravený a nahradené bolo i pôvodné zariadenie kostola.  Zhruba pred 40-timi rokmi opravená strecha a približne v tom istom čase malo dôjsť aj k terénnym úpravám v jeho bezprostrednom okolí. No a ďalšiu zmenu, o ktorej priebehu a dôsledkoch som si dovolila informovať, prostredníctvom článku (článkov - už troch), podstúpil len prednedávnom. Šlo o prekládku vodovodu, ktorý bol roky rokúce v kostolnej záhrade - asi aby slúžil ľuďom - do vnútra stavby, do sakristie. Vodovod už mal slúžiť len božiemu pomocníkovi. Lebo on bude s vodou šetriť. Potiaľto by to bolo možno (!) aj v poriadku, avšak na zástupcu cirkvi sa okrem úľav na dani vzťahuje zrejme aj nepotrebnosť znalosti a dodržiavania zákona. Mal sa spýtať pamiatkárov, teda odborníkov, ktorí majú pamiatky (aj) chrániť, či to bude s kostolným poriadkov, vodovod v sakristii. A tí by mu povedali aj to ostatné, to o ľudských pozostatkoch v okolí, ešte predtým, ako by sa ocitli zneuctené na kope hliny.

Ten istý kňaz teraz odkazuje, prostredníctvom kázne a cez veriacich do kostola chodiacich, i členov miestnej kultúrnej organizácie - maďarskej, že bonzovať sa nemá. Že pokutu uhradia veriaci, resp. uhradí sa z ich milodarov. Aj keď nijakú nedostal. Preto ja už vonkoncom nerozumiem, čo sa v tejto malebnej dedinke deje. Porušíš zákon, niekto na to upozorní a ty sa mu mstíš a vymyslíš si nejakú hroznú sankciu, len aby si toho neznaboha poriadne vytrestal a spoločenstvo, ktoré máš spájať, ešte viac rozdelil?

A všetko iba preto, lebo verejnoprospešní pracovníci, prepožičaní na práce, pri kopaní narazili, okrem vodovodného potrubia, aj na staré hroby, s najväčšou pravdepodobnosťou z 18. až 19. storočia. Určiť sa to už samozrejme nedá, kosti  boli totiž sprvu vyhádzané na kopu  kamenia a hliny a neskôr na naliehanie obyvateľov uložené - do vreca na odpadky (!), aby ďalší čas ešte pobudli na slnku a daždi, pohodené vedľa kostolného múru. Mal prebehnúť archeologický, možno antropologický výskum. Možno by sa kosti  pochovali späť na miesto, možno vystavili v múzeu. V inej dedinke, (dokonca sa jedná o družobnú obec Podhradia) z objavených starých kostí dokonca spravili atrakciu pre turistov. Zdalo sa mi aj logické, že by sa takto malo postupovať. 

Isteže, nie som žiadna biela vrana, ani bojovník za ľudské práva. Nevyhodia ma z práce. Iba sa mi vyhrážajú. A posielajú kontroly do prevádzky, z ktorej príjmov sa snažím uživiť rodinu. V ktorej sa snažím dodržiavať zákony a predpisy. Lebo som taký blbec, že verím, že poriadok musí byť a zákony raz začnú platiť pre každého. Aj pre vysoko postavených, aj pre zástupcov boha na zemi. A tiež som si myslela, že úlohou duchovných je spása duší, že vedia čo je odpúšťanie a pochopenie. Že majú poznať svoje ovce ako pastier a majú ich naučiť počúvať Krista a že majú hlásať dobro, úprimnosť, statočnosť, spravodlivosť. A ešte som niekde čítala, že majú vychovávať kresťanov, aby žili nielen sami pre seba, ale aby si podľa požiadaviek nového prikázania navzájom pomáhali, každý podľa toho, aký dar milosti dostal a aby si všetci po kresťansky plnili svoje povinnosti v ľudskej spoločnosti. Tak sa pýtam, prečo musí redaktor pykať za to, že svoj dar od boha používa k písaniu článkov?

P.S. Články, kvôli ktorým vznikol tento blog , nájdette tu: http://zivotpodhradom.sk/kosti / a tu: http://zivotpodhradom.sk/kosti -2/. Doslov, či záverečné slovo tu: http://zivotpodhradom.s/kosti-3/.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?